O vzácnom manželstve
Thomas Moor: Kniha o lásce a přátelství. Praha : Portál, 1998.
Manželstvo – zväzok dvoch jedincov, v priebehu trvania ktorého sú sobášené rôzne polarity, napríklad otvorený – skrytý, dobro – zlo, vzácny – lacný, aktívny – pasívny, oheň – voda, blízke spojenie – samota, mužský – ženský. A to prirodzene aj v každom partnerovi aj medzi nimi, aj akosi presahujúc danú dvojicu. Obe tieto polarity majú rovnakú hodnotu a ich sobáš, ich spolužitie je ako princíp niečo posvätné. Myslím, že preto, lebo len v takomto spolužití sa tvorí život, tam kypí, žije. Toto spolužitie môže byť tanec, môže byť boj, môže byť katastrofou, požehnaním… ale najčastejšie obsahuje zo všetkého trochu. Zaslúži si úctu.
Moore vidí problém manželstva/partnerstva v tom, že sa ako inštitúcia dnes nesýti úctou, ktorú si tento odvážny, náročný, vzrušujúci a hlboký proces zaslúži a bez ktorého nie je život. Nehorlí pre zakázanie rozvodu, ale zdôrazňuje, že máme uzatvárať zväzky, žiť ich naplno a ak sa rozpadnú, aj tak im vzdávať úctu. Prihovára sa za to, aby sme pozdvihli hodnotu skutočného prijímania života, poctivého žitia spájaním polarít a prijímali dobré ale i zlé chvíle. Aby sme netrvali na tom, že musíme všetkému rozumieť a logicky to riadiť. Aby sme sa oddali životu, žili a tak múdreli.
Nás psychológov vyzýva, aby sme nemoralizovali klientov tým, že ich chceme zdokonaľovať. Tým im hovoríme, že takí akí sú, sú nedostatoční, nehodnotní. Máme im pomáhať poznávať sa, vidieť, cítiť a všetko to prijímať. V tom je oslobodenie, vývoj, rast, život. A ja k tomu dodávam: zdá sa mi, že sa môžeme usilovať všetko prijímať, ale vždy v konkrétnej chvíli máme v sebe svoj rebríček hodnôt a vždy pre nás ako konkrétne ľudské bytosti bude niečo mať väčší význam a niečo menší, či priam záporný. Musí to tak byť, je to súčasťou manželstva polarít a tajomstvom života. Takže si každý človek v danej chvíli vždy volí, ktorú polaritu bude predstavovať a ako bude tancovať tanec s inými polaritami. Keď to chápeme a prijímame, úžasne to obohacuje a otvára veľké možnosti. Hlavné je vážiť a ctiť si protiklad ku môjmu chápaniu, či pocitu. Chcieť ho poznať. To je podstata manželstva.
Manželstvo či partnerský zväzok nemôže pretrvať, ak sa namiesto polarít stáva arénou súperov rovnakého rangu. Ak netancuje uzavretosť a otvorenosť, alebo agresia a mierumilovnosť, ale ak bojujú dve agresivity, či vyhýbajú sa sebe dve uzatvorenosti, či zahlcujú čoraz väčšie otvorenosti. A to aj v každom partnerovi zvlášť, aj vo dvojici. A tiež nemôže prežiť, ak sa polarity nectia, neobdivujú, nevážia, ale sa len jedna pokladá za tú pravú.
S hodnotami sa nemá pracovať ako s donucovacími prostriedkami. Zvlášť v psychológii sa máme podľa neho vyvarovať toho, aby sme viedli klientov k tomu, čo sa podľa noriem pokladá za správne. Je potrebné skúmať hodnoty a to všetky, aj tie zdanlivo nerozumné, nebezpečné, nemorálne. Oni tiež nesú posolstvo o nejakej skutočnosti duše. Hovorí, že ak má človek morálnu dilemu, tak je to v skutočnosti prejav jeho neochoty alebo strachu pozrieť sa poriadne pod povrch svojho uvedomovania, poriadne sa postaviť tvárou v tvár svojim potrebám a duševným skutočnostiam, akceptovať nové výzvy na vlastnú zmenu, dilema je neochota meniť sa. Ak sa priberieme meniť sa a poctivo vnímať všetko, čo v sebe máme, dilema zmizne.
Tanec polarít. Polarita, ale nie dilema. Stratili sme sa, aby sme vzápätí našli oslobodzujúce riešenia, videli sme jednu možnosť, aby nás vzápätí napadla úplne opačná možnosť a otvorili sme sa jej, spájali sme obraz, intuíciu a slovo, či definíciu. Preto tam bol prítomný život, kúzlo, tajomstvo, duchovno a múdrosť.
Významom tvojej komunikácie je odpoveď, ktorej sa ti dostane.
J. Bandler a R. Grinder
Jeden z najlepších spôsobov, ako presvedčiť druhých, je načúvať im.
D. Rusk
Chválenie je podobné milovaniu. Ten, kto chváli, z toho má obvykle najväčší úžitok. Do vody vhodí chleb a vráti sa mu torta.
F. M. Hubbart