I  vykročila naň
tá, čo schúlená plakala pod mostom.
Kde vystupuje dieťa plné bázne 
pred nepoznaným dobrodružstvom
- ide mu oproti pojmúc sebou tmu.
Berie ho za ruku. 
Kráča skúsene smerom,
z ktorého vzišli.
Vo svojom vnútri.
Smelo, opatrne
vnára sa do lona
rozsvecuje štafetu.
Pokračuje, kde prestala,
aby ju nakoniec 
zmierená s brehmi
privyknutá zmyslami
s hlbokým švihom poznania
ako jedno
vystrelila z mosta do Hora. 
I mohla tak poslúžiť na všetky strany -