Aj keď vieš, aké to je
v temnotách povinného vnorenia
ovládaš telo i dušu
Duch volá, nech ho nájdu spolu.
Spojenie je však vzdaním sa.
Nechať ísť a veriť,
že je to tu v láske.
Pustiť, prijať, poddať sa
a vytvoriť čosi krásne
v pokore ku smrti.
Spočiatku aspoň odraziť
bozkom luny   
svetlo, čo vládne nielen
na oblohe.
Preraziť tunel noci výčitiek, 
smútku, hanby, strachu, 
hnevu a vražednej zlosti.
Milostibažiac klopem na bránu
slnku novej radosti zo života.
Už presvitá. Skláňam sa.
Odpoveď echa je však rovnaká,
tam vonku je vnútro šíre.
Amen stále zreteľnejšie 
zaznieva vesmírom.
S palmami v rukách
otvára sa dokorán
Joie de vivre
iba ak chceš
poroď sa