básne Z KARIBIKU

22.09.2013 13:56

POŽEHNANÁ SAMOTA

V tichosti počujem

dych tepať rytmus

seba

pretváram závisť

párom

z hĺbky útrob

kde sídli radca

Božsky čakajúc na prosbu o pomoc.

Neľutujem sa,

nehľadám náhradu,

špirálou kopem až

k jadru slnka srdca.

Otváram sebaúctu.

Nádych, výdych, pauza.

Násobím rekord hlbočiny svojho ja

nebojácne vnáram sa do lásky prijatia,

preň ma pochopenie pravé samota.

Pokorne kľakám na kolena pred skutočnými slovami

čo si nadnesene žijú bez protikladov.

Načieram svoju cenu

a vraciam sa

zavlažujúc orgány

cestou na povrch

modlím sa

nech dokážem

pokropiť aj Vás.

 

VODA

Vnorená slobodnými pohybmi vznášam sa

krotená živlom splývam a unášam sa

Som súčasťou sveta

embryom v bezpečí bruška svojej mamy

A voda dôstojné uvoľňuje cestu v dychu prúdu

z radosti spoločnej tvorby vesmírnej hmly

čo stiekla do oceánu hojnosti Zeme

energia sa s hmotou pobozkala

Povstala

 

NEVINNOSŤ

Chlapča vstalo

Požiadalo o tanec

plaché dievča čo nevedelo kroky

v predošlom kole

uchytená na prisilno

žiariace pódium

On ju viedol

Ona cítila bezpečie

Zrazu spoznala súzvučný tanec v tajomnom

prítmí miesta

kde sa len pred chvíľkou

necítila fajn

Nežne sa vlnili

svietili sebou

Z davu dospelých

začali si spomínať

čo je v nás

už nešiel strach

Láska objala ho súcitom

Hudba Božskej detskosti skončila

i vzal ju šťastnú v náruč

Ktosi zatlieskal

Rozpoznali sme ich

Jediných tam v šere

Pridali sa

Chlapec ju rytiersky

zložil až v zadnom rade

dojatej matke

Objala ho

Neváhal

hneď dáme ruku pobozkal

úctivo uklonil sa

i vrátil sa ku svojej rodičke

čo hrdo syna gestom prijala

Slová Majstra

s lekciami maličkých

oživili slzy tej čo sedela medzi oboma

pred zhasnutým javiskom

Nevinne zamilovala sa do dieťaťa

 

ĎAKUJEM TI

Prisolila som oceán

z karibskej strany.

Ticho tryskalo v rytme žblnkotu

na vlnách niesli

moje telo dva živly.

Ich teplota vyrovnala sa mojej

pohyb sa zastavil

splynula som.

Tu a teraz dokorán

roztvorilo sa srdce

prekročila som prah.

Z najhlbšej hĺbky

prosím ťa o odpustenie.

Horizont kde modrosť

bozkáva voda s oblohou

tvoriac odtiene

poslal odpoveď.

Krv prestala tiecť 

srdce sa zacelilo

a oblaky vzduchu

nakreslili úsmev

Božskej iskry

čo zostáva aj keď forma sa zmení

či celkom pominie.

Sloboda a láska stali sa jedným.

Prijímam milosť.

V objatí s ušľachtilým

černochom

s nádherným telom

posievajúcim ma bozkami

som uzrela dúhu

prvý raz v živote

šla pre mňa z mora.

Ty o tom niečo vieš.

Môžeš sa dívať a držať mi palce.

Ďakujem Ti!

Milujem Ťa navždy!

 

MAJÁK

Plnosťou svetla

naplň ma, Pane

 

KOTVA

​V oceáne žitia kotvím korene 

pokojne a ticho prehlbujem vernosť 

ku svojim snom

Všímavo dýcham život telu

vo vánku Lásky 

bez potreby podmienok revanše 

načúvam, odovzdávam a slúžim

v súcitnom ráde bez záchran

Objímam svoje chybné nedostatky 

vkladám ich do koruny 

bezpečia náruče Boha

čo premieňa všetok strach v silu kmeňa 

Rozprúdi v zavlaženej palme miazgu milosti

Súzniem so stabilne ukotvenou loďou pravdy

v prístave spoľahlivej radosti 

Teším sa spoločnej ctenej prítomnosti

v úprimnej nehe oddanosti k sebe

Usilujem sa priznať k zatúlaniu

Vzdávam sa kontroly 

čo mi nepatrí

Raj ma vnára 

hľadí po srdci

ľúbezne šepká

Vždy som to vedela

...

Učím sa

zodpovedne kvitnúť 

na slávu Stvoriteľa

 

PLACEBO

Myšlienka slovom

a slovo telom

stalo sa.

V čo veríš

na Zemi zhutní sa

v hmote vzťahov objaví 

Život je placebo 

kúzlo spúšťaš si sám 

Efekt je zodpovednosť tvoja

Výzva alebo útrapa skutku

podľa slobodnej voľby 

Farby od Boha

miešaš si na obraz 

obete, násilníka

svojej závislej palety 

či na dielo človeka 

čo svoj život slobodne miluje

maľuje rád

Otvoríš srdce, vyjasníš myseľ 

Možno objavíš Lásku 

voľne prístupnú 

kdekoľvek spočinieš

Pýta sa ťa

Si celistvý, Adam?

Si celistvá, Eva?

Veríš mi, Tomáš?

Miluješ ma, Peter?

Vystavíš vďaku odpustenia zrkadlám

úplne všetkých spolupútnikov?

Pohliadneš do tváre Najvyššieho 

aby si už splynul 

bez dôkazov placeba?

 

VEČNÝ RAJ

Poobede z raja dobrovoľne odlietam

do popolnoci reality pozemskej vlasti

Temnota vznáša sa pod krídlami mohutného stroja

odprevádzaš ma cez Atlantik

Myriady anjelov slávnostne spievajú:

V srdci máš poznámky

Pamätaj...

Niektorí v oblakoch rmútia sa, radujú,

dávia, spia, cvičia, konzumujú pokrm aj médiá 

Predbiehame čas, strácame deň

Spomeniem si, spomeniem si, spomeniem si, 

šepkám z okienka magickým hĺbkam

V jaskyni pokroku rozohrejem

čo si ma naučil 

podelím  sa aj v nástrahách

Palma je slávnou herečkou

uctievanou foťákmi návštevníkov edenu 

Viem, komu za to vďačí 

Je krásna ako priehľadná smaragdová vlna

jemne miesiaca ružové mušle prapraveku 

ako nežný biely piesok, čo sa 

s madžentou rozhodol žiť 

Ako závan čerstvého manga, papáje,  

ananásu pod blankytným nebom

Ako výbušná nočná tropická búrka

čo ma primäla modliť sa inak

Ako uvoľňujúci kokosový dotyk

čistého domorodca 

čo na pláži ohromil ma

rýchlosťou zapojenia svalov

Ako dúha čo po príjemnom daždi

karibskú modrú ozdobila farbami

Ako pocit vášnivej slanosti nahého tela

v horúcom oceáne pod tisíckami hviezd

Ako roztúžení milenci

čo svoju lásku spečatili v bielom altánku

Ako nádhera slobodných čriepok

krásy celku úžasnej dychtivej mozaiky

nedotknutej prírody

Jedinú pointu

synergicky všetci tancujú

svetlami radosti slávnosti

v hravozmyselnom rytme

salsy, merengue, reggaetonu 

Duša mi skáče od pohnutia

v prílive, odlive, v úsvite, súmraku

Zažívam dôkazy brilantnej tvorivosti

Opájam sa stopami všetkých zmyslov 

odrazom, dôsledkom 

Teba

Neopustím Ťa